
Pestovanie paradajok je najobľúbenejšou disciplínou slovenských záhradkárov. Často sa však stáva, že aj napriek poctivému polievaniu a hnojeniu rastliny síce bujne rastú, ale plodov je málo, sú malé alebo dozrievajú príliš dlho. Dôvodom býva jedna zásadná chyba: zanedbané alebo nesprávne zaštipovanie.
Ak necháte paradajky rásť divoko, rastlina investuje všetku svoju energiu do tvorby nových listov a stoniek na úkor samotných plodov. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne zaštipovať kolíkové paradajky, ako bezpečne rozpoznať nežiaduce výhonky a ktorým odrodám naopak neubližovať.
Prečo je zaštipovanie paradajok kľúčom k úspechu?
Paradajky majú prirodzenú tendenciu neustále sa rozvetvovať a vytvárať takzvané zálistky (bočné výhonky). Ak ich neodstránite, ker sa premení na neprehľadnú džungľu. To prináša hneď niekoľko zásadných problémov:
- Menej energie pre plody: Rastlina musí vyživovať obrovské množstvo zelenej hmoty, takže na tvorbu a dozrievanie paradajok jej nezostáva sila.
- Vysoké riziko plesní: Hustý ker po daždi alebo rannej rose pomaly vysychá. Vlhké prostredie vo vnútri listovej džungle je dokonalou pozvánkou pre obávanú pleseň zemiakovú.
- Zlý prístup slnka: Plody schované pod nánosom listov nemajú dostatok svetla a tepla na to, aby sčervenali a zosladli.
Ako bezpečne rozpoznať zálistok (vlkúš)?
Pre začínajúcich pestovateľov môže byť mätúce, čo odstrániť a čo ponechať. Pravidlo je pritom veľmi jednoduché. Kolíkové paradajky pestujeme spravidla na jeden hlavný stonok. Všetko ostatné, čo rastie mimo neho, musí preč.

Zálistok (často ľudovo nazývaný vlkúš) rastie vždy v takzvanom pazuchu listu. Je to presne to miesto (uhol), kde hlavný zvislý stonok vetví do vodorovného listu. Práve z tohto spojenia začne časom vyrastať nový, mladý výhonok. To je zálistok, ktorý musíte odstrániť.
Ak sú výhonky ešte malé (okolo 3 až 5 cm), dajú sa vylomiť veľmi ľahko. Ak ste na záhrade dlhšie neboli a zálistok prerástol, radšej ho odstrihnite nechtami, aby ste z hlavného stonku nestrhli dlhý pás kôry. Ak rastline neúmyselne ublížite alebo vám zvädne, prečítajte si, ako zachrániť zvädnuté sadenice po výsadbe.
Pozor na odrodu: Ktoré paradajky sa zásadne nezaštipujú?
Predtým, než vyrazíte do záhona s prstami pripravenými do akcie, si overte, aký druh paradajok vlastne pestujete:
| Typ paradajky | Musí sa zaštipovať? | Ako rastie? |
|---|---|---|
| Kolíkové paradajky | ÁNO, prísne a pravidelne | Rastú neobmedzene do výšky, potrebujú oporu. |
| Krovité paradajky | NIE, nikdy | Rastú do určitej výšky, samy sa ukončia a tvoria ker plný plodov. |
| Balkónové / Previsnuté paradajky | NIE | Drobné odrody určené do črepníkov, bohaté rozvetvenie je žiaduce. |
Pri krovitých odrodách by ste zaštipovaním urobili osudovú chybu – pripravili by ste sa o celé plodné vetvy a rastlina by vám takmer nič neúrodila.
Ďalší krok: Odstraňovanie spodných listov
Okrem vylamovania zálistkov je v priebehu júna a júla dobré postupne odstraňovať aj spodné listy paradajok. Ide o listy, ktoré sa dotýkajú zeme alebo sú tesne nad ňou. Pôda býva zdrojom plesňových spór a pri polievaní či daždi sa voda odráža od zeme priamo na tieto spodné listy.

Akonáhle sa na prvom spodnom strapci začnú tvoriť a zväčšovať zelené paradajky, môžete všetky listy pod týmto strapcom postupne vylomiť. Rastlina bude lepšie dýchať a plody dostanú viac svetla.
Pravidelná starostlivosť o záhradu sa skrátka vyplatí. A ak okrem plodovej zeleniny pestujete na záhonoch či v črepníkoch aj obľúbené bylinky, možno oceníte aj praktický návod, ako správne pestovať pažítku, aby vám robila radosť po celú sezónu.

—
Droždie sa používa ako domáca podpora rastu a pôdneho života. Môže jemne povzbudiť zdravé a zakorenené rastliny, ale nie je to kompletné hnojivo.
Až keď sa paradajky po výsadbe ujmú, tvoria nové listy a pôda nie je mokrá. Hneď po výsadbe je lepšie nechať rastliny zakoreniť.






















